Jazvec lesný

Základné informácie:

Lat. Názov: Meles meles
Iné pomenovania: jazvec, jazvec hôrny, jazvec obyčajný
Čeľaď: lasicovité
Výskyt: Európa, Ázia
Dĺžka tela bez chvostu: 60-90cm
Dĺžka chvostu: 12-20 cm
Hmotnosť: 10-12 kg
Dĺžka života: 16 rokov

Výskyt jazveca lesného

V súčasnosti sa stal bežným predátorom, ktorý sa vyskytuje takmer všade. Vyskytuje sa v zalesnených oblastiach mierneho pásma, kde obýva suché aj vlhké lesy. Nachádza sa teda v prevažne lesnatých častiach Európy a Ázie. Obýva rozsiahlu oblasť v Eurázii, od Atlantického oceánu po Tichý oceán, vrátane Britských ostrovov a Japonska. Na juhu jeho rozšírenie dosahuje až do Vietnamu. V Európe je tento druh bežný, okrem niektorých odľahlejších ostrovov, ako sú Korzika, Sardínia, Sicília a Cyprus, kde sa nevyskytuje.
Najviac sa mu páčia zalesnené oblasti, no občas ho nájdeme aj v mestských parkoch. Preferuje otvorené polia pri lesoch, ale dokáže žiť aj v krovinách či poľnohospodárskej krajine, kde počas dňa odpočíva v nore a vychádza až za súmraku. Jazvece väčšinou žijú v podzemných norách, ktoré si sami vyhrabali. Sú to však prispôsobivé zvieratá a môžu sa usadiť kdekoľvek, kde nájdu vhodné prostredie. Jazveca je možné rozpoznať už z diaľky vďaka svojmu hlasnému kvokaniu a typickým pohybom, aj keď kvôli jeho opatrnosti ho nie je ľahké zahliadnuť.

Stavba tela

Dĺžka jeho tela dosahuje 60-90 cm, výška 30-40 cm a váha sa pohybuje medzi 10-20 kg. Chrbát jazveca býva čierny alebo tmavohnedý, zatiaľ čo brucho a hruď môžu mať svetlejšie odtiene. Má krátku, hustú srsť.  Nos je plochý, a má päťprsté laby, ktorými môže hrabať v zemi. Dokáže šikovne hrabať a má vynikajúci sluch, čo mu pomáha zorientovať sa. Chvost je krátky a hrubý, prispôsobený tvaru tela. Jeho hlava má charakteristický čierno-biely pruhovaný vzor. Na prstoch má dlhé pazúry, ktoré zanechávajú polkruhový odtlačok, podľa ktorého sa dá pazúr ľahko identifikovať.

Medzi samcami a samicami európskeho jazveca nie sú žiadne viditeľné rozdiely v stavbe tela, avšak samce sú o niečo väčšie. Srsť mladých jedincov býva svetlejšia než u dospelých. Celkovo je jazvec vďaka svalnatej stavbe a hustej srsti dobre prispôsobený aj na chladnejšie počasie. Tieto zvieratá majú vyvinutú termoreguláciu, čo znamená, že si udržiavajú takmer stálu telesnú teplotu. Ich telo je pokryté kožušinou slúžiacou ako tepelná izolácia (aj keď u niektorých druhov môže byť táto kožušina obmedzená).

Životný štýl

Jazvec žije v brlohu, ktorý si jeho rodina odovzdáva po generácie. Tento brloh má často viacero východov, je viacposchodový a má labyrintovú štruktúru. Brloh môže niekedy obývať aj líška, alebo ho jazvec a líška využívajú spoločne, pričom sa stáva, že jazvec obsadí jednu polovicu a líška druhú. Na rozdiel od líšky však jazvec dbá na čistotu brloha a jeho okolia.

Pre jazveca je typické, že väčšina jeho toaliet sa nachádza v blízkosti brloha a malé jamky, ktoré si na tento účel vyhrabe, používa opakovane. Jazvece používajú sekréty zo svojich pachových žliaz na označenie hraníc svojho teritória. Jazvečia rodina obvykle žije v hlavnom brlohu s niekoľkými vedľajšími alebo samostatnými brlohmi. Celkovo je životný štýl jazvecov lesných zložitý a pestrý. Zvieratá najčastejšie komunikujú pomocou čuchu a zvukov. Jazvece žijú až 16 rokov.

Potrava

Väčšinu potravy sa vydáva hľadať po západe slnka. Ako všežravec má pestrý jedálny lístok, v ktorom sa mieša rastlinná aj živočíšna strava. Živí sa ovocím, koreňmi, semienkami a hubami, ale nepohrdne ani drobnými cicavcami, ako sú myši a králiky, či bezstavovcami, medzi ktoré patria mravce, kukly a slimáky, ktoré sú pre neho cenným zdrojom bielkovín. Jazvec tiež loví plazy, vtáky hniezdiace na zemi a ich vajíčka, a niekedy sa zatúla na polia, kde si pochutí na kukurici, ktorú si dokonca ukladá do svojej podzemnej nory na zimné obdobie. Vtáčie perie, ktoré občas prehltne, napomáha jeho tráveniu, zatiaľ čo ovocie mu dodáva vitamíny a minerály. Jazvec je veľmi prispôsobivý a svoju potravu prispôsobuje ročnému obdobiu a dostupnosti zdrojov.

Rozmnožovanie a mláďatá

Jazvece sa zvyčajne pária v období od januára do mája. Samce súťažia o samice a často medzi sebou bojujú. Vývoj embrya môže byť odložený* a implantácia môže byť oneskorená až o 10 mesiacov. Mláďatá sa zvyčajne narodia medzi februárom a júnom, s jemnou srsťou a zatvorenými očami. Vo vrhu sa väčšinou narodí 2-4 mláďat, o ktoré sa samica stará približne 2,5 mesiaca. Po narodení mláďat sa takmer okamžite opäť pári. Sú vynikajúci hrabači a väčšina ich mláďat sa narodí a rastie pod zemou. Matka jazvečia je veľmi starostlivá matka a zostáva so svojimi mláďatami, kým nie sú schopné samostatného života. Zvyčajne sa osamostatnia okolo júla až augusta. Napriek nahromadeniu jesenného tuku nie je skutočným zimným spáčom a po pár dňoch spánku je znova aktívny. Pohlavne dospievajú vo veku 1 roka.

*Odložená implantácia - znamená, že po oplodnení vajíčka sa embryo neimplantuje okamžite do maternice. Namiesto toho môže zostať „v pokoji“ alebo v určitom štádiu vývoja, až kým nenastanú vhodné podmienky pre jeho ďalší rast a implantáciu do maternice. Tento mechanizmus umožňuje niektorým zvieratám, aby prispôsobili čas narodenia mláďat podmienkam prostredia. V prípade oneskorenia implantácie môže tento proces trvať až niekoľko mesiacov.

Jazvečia stopa

Najčastejšie na lesných cestičkách vidíme stopy srnčej a diviačej zvery, ale ak máme šťastie, môžeme vidieť aj stopu jazveca. Otlačky predných labiek sú silnejšie než zadné, pričom sú jasne viditeľné aj stopy po pazúroch na zadných prstoch. Dlhé pazúry môžu siahať až 1-2 cm nad prsty.

Jazvec vs. skunk - Mýty o pachu a skutočnosť

Mnoho ľudí si jazveca mýli s jeho vzdialeným príbuzným, pôvodom zo Severnej a Strednej Ameriky, Skunkom pruhovaným. Skunk pruhovaný v prípade nebezpečenstva strieka na svojho útočníka naozaj prenikavý, mimoriadne páchnuci sekrét, a tak sa mohla rozvinúť mylná predstava, že to dokážu všetky druhy jazvecov. Jazvec lesný sa však nepovažuje za obzvlášť páchnuce zviera. Naopak, je považovaný za veľmi čistotné zviera, pretože si udržiava čistotu vo svojom brlohu aj v jeho okolí a má vyhradené miesto na svoju potrebu.

Zaujímavosti:

1.Jazvece zjedia veľké množstvo potravy – za jednu noc dokážu zjesť až 2000 kusov hmyzu.
2.Majú vynikajúci čuch, a preto ich často používajú na hľadanie hľuzoviek.
3.Tieto zvieratá sú tiež veľmi zručné vo vode – často plávajú a lovia v potokoch a riekach.
4.V Anglicku bol skúmaný jeden brloh, ktorý mal 879 metrov dlhý tunel, 50 komôr a 178 vchodov. Odhaduje sa, že na jeho vybudovanie bolo potrebné odstrániť takmer 70 ton zeme.
5.Sú tiež jedným z jediných predátorov ježkov. Ich hrubá koža a dlhé pazúry im pomáhajú dostať sa cez ježkove ostne.

Populácia a ohrozenie

Jazvec lesný patrí medzi najmenej ohrozené druhy. Jeho populácia je v súčasnosti stabilná a druh je chránený. Aj keď jazvece nepredstavujú priamu hrozbu pre iné druhy alebo ekosystémy, ich činnosť má významný vplyv na prírodný potravinový reťazec. Jazvece sa živia hmyzom, zdochlinami, rastlinami a zvieratami, a preto pomáhajú odstrániť nežiaducich škodcov a zároveň ovplyvňujú ekosystém a fungovanie potravinového reťazca. Na Slovensku bol výskyt tohto druhu potvrdený na 85,8 % územia.