Ondatra pižmová

Základné informácie:

Lat. názov: Ondatra zibethicus
Iné
Pomenovania: potkan pižmový, krysa pižmová, pižmovka

Druh: hlodavec

Výskyt: Európa, Ázia, Severná Amerika

Veľkosť tela: 20-40 cm

Dĺžka chvosta: 20-30 cm

Hmotnosť: 1-2 kg

Pôvod

Dovoz ondatry sa ukázal byť viac škodlivý, ako prínosný, preto sa v západnej Európe usilovali obmedziť jeho populáciu a v mnohých oblastiach prebiehal jeho odchyt a likvidácia s podporou štátu. Naopak, východná Európa, konkrétne Rusko, Fínsko a severná Čína, ho do týchto oblastí zaviedli cielene, pretože tu vďaka miestnym podmienkam prináša väčší ekonomický prospech.

Charakteristika

Toto zviera je ľahko rozpoznateľné od iných malých cicavcov, pretože je oveľa väčšie ako podobne vyzerajúci túlavý potkan alebo vodný hraboš. Medzi jeho charakteristické znaky patrí pár dlhých žltých rezákov, holý chvost dlhý 20-30 cm a široká, plochá hlava. Staršie jedince majú zuby výrazne opotrebované, čo uľahčuje určenie ich veku. Štruktúra jeho tela je prispôsobená vodnému životnému štýlu.

Dĺžka tela: meria od 20 do 40 centimetrov, pričom jeho chvost je holý, mierne sploštený po stranách, pokrytý šupinkami a približne rovnakej dĺžky ako telo. Váži medzi 900 a 1800 g. Jeho srsť je sivohnedá so zelenkastým odtieňom, pričom brucho je svetlejšie. Srsť vyzerá pomerne rozstrapatené kvôli dlhým ochranným chlpom. Jeho zadné nohy sú oveľa dlhšie ako predné a končia ostrými, dlhými pazúrmi, ktoré používa hlavne spolu s chvostom pri plávaní. Na zadných nohách, medzi prstami, má malú pavučinu. Pri plávaní sa jeho telo vynára z vody a pohybuje sa silným chvostom, ktorý ho poháňa tam a späť. Jeho kožušina je veľmi cenná. Ondatra pižmová nepatrí medzi ohrozené druhy zvierat na Slovensku, a taktiež nie je zákonom chránený živočích

Domov a životný štýl

Ondatra sa na súši javí ako nemotorná, no pri hľadaní potravy je veľmi zručná a používa svoje predné nohy. Sú aktívne vo dne aj v noci aj napriek tomu, že pri jasnom slnečnom svetle zle vidí. Na miestach, kde sú silne prenasledované, sa pohybujú až po zotmení. Neukladá sa do zimného spánku, ale v chladnom období sa utiahne do svojho brlohu postaveného na brehu rieky na dlhý odpočinok. Tieto konštrukcie môžu byť až jeden a pol metra široké a jeden meter vysoké. Jeden východ z ich nôr sa často nachádza pod vodou a druhý sa nachádza na brehu blízko vody, pričom druhý sa pokúšajú zakryť a skryť trsmi trávy a trstiny. Obýva pobrežné kríky a jeho noru, ktorá je vykopaná v zemi, tvoria ju viaceré chodby a hniezda.  Zvieratá žijú blízko seba vo svojich podzemných norách a v rámci týchto nôr sú rozdelené do rodinných skupín. Pri budovaní svojich nôr používajú rastliny, trstinu a ostrice, ktoré si odhrýzajú a hromadia. V lete sa naopak radi vyhrievajú na slniečku.

Zaujímavosť: Keď sa ozve výstrel, ondatry okamžite reagujú panickým pohybom, pričom väčšina z nich v šoku a rýchlosti vletí do vody, alebo sa urýchlene vracia do svojich úkrytov, aby sa skryli pred hrozbou.

Vedci, ktorí pozorovali ondatry pižmové, zistili, že keď sú vo vode, teda vo svojom prirodzenom prostredí, sú to veľmi aktívne a hravé zvieratá. Počas tichých nocí sa pohybujú po mlynských rybníkoch alebo vzdialených, hlbokých vodách, plávajú sem a tam a zanechávajú za sebou dlhé lesklé ryhy na hladine. Niektoré sa na chvíľu zastavia pri trsoch trávy alebo v blízkosti kameňov a skál, odkiaľ sa môžu ľahko dostať k potrave plávajúcej na vode. Iné zas sedávajú na brehu jazera a náhle, ako žaby, jeden po druhom skočia do vody. Vo
Ondatry žijú v priemere jeden a pol až dva roky vo voľnej prírode a v zajatí sa môžu dožiť až 6 rokov. Ondatry migrujú 2x ročne.

Potrava

Ondatry sú v podstate bylinožravce, no nepohrdnú ani potravou živočíšneho pôvodu. Ich stravu tvorí predovšetkým vegetácia z vody, ale občas aj mäkkýše, kôrovce, malé korytnačky, ryby a žaby. Je škodcom aj kultúrnych rastlín a ornej pôdy. Kľúčovú úlohu pri prežití zimy zohrávajú najmä riečne lastúrniky a mreny. Ondatra sa pre ne ponorí až na dno, potom ich prenesie na vhodné miesto a tam ich zožerie. Slávku s tenkou škrupinou si vedia celkom jednoducho otvoriť bočným uhryznutím. Mušle s hrubšou škrupinou si na chvíľu položia na breh a čakájú, kým sa otvoria sama. Konzumujú aj zdochliny kvôli nedostatočného množstvu potravy. Ak je potravy v zime nedostatok, zožerú aj vnútorné steny svojho brlohu a na jar ich opravia.

Rozmnožovanie a mláďatá

Pohlavná dospelosť dozrieva obvykle až rok po narodení. Ondatry sa zdajú byť väčšinou monogamné a s príchodom jari sa stávajú veľmi teritoriálnymi, pričom vytrvalo bojujú o svoje územie a možné partnerky. Obdobie párenia na severe prebieha medzi marcom a septembrom, zatiaľ čo na juhu sa rozmnožujú počas zimy. Podobne ako iné hlodavce, sú známe svojou vysokou plodnosťou - samica kladie niekoľko vajec ročne. Samica rodí 3–6 mláďat, buď vo svojom dome alebo v inej nore. Mláďatá sa narodia nahé a so zatvorenými očami a vážia asi len 20g. Po 20 dňoch sa môžu samé vydať do vody. Kvôli silnej teritorialite starších, musia mláďatá ihneď po odstavení migrovať a hľadať si vlastné územie.

Dospelí samci počas obdobia párenia produkujú štipľavý pižmový zápach, ktorý je produkovaný sekrétom zo žľazy na ich bruchu. Týmto silným, prenikavým zápachom si označia celé svoje územie.

Aký je rozdiel medzi bobrom, nutriou a ondatrou?

Tieto tri zvieratá sú si veľmi podobné, no dajú sa rozlíšiť podľa veľkosti, dĺžky chvosta a spôsobu plávania. Z týchto hlodavcov sú ondatry najmenšie, merajú len 20-40 cm, pričom s chvostom dosahujú dvojnásobnú dĺžku. Druhou najväčšou je nutria, ktorá dosahuje dĺžku 50-60 cm, a s chvostom meria až jeden meter. Najväčší je bobor, ktorý môže dorásť do dĺžky 70-100 cm a jeho chvost môže mať až 40 cm.

Bobor a nutria majú na zadných nohách plávacie blany, no ondatra nie. Ondatra pláva tak, že jej telo zostáva nad vodou, pričom vidno len hlavu, chrbát a chvost. Ak nad hladinou vidíte iba oči, uši a nozdry, ide o bobra. Nutria je medzi týmito dvoma, jej hlava je celkom nad vodou, jej jasne oranžové zuby sú viditeľné z diaľky, vidno aj jej chrbát a chvost, a pohybuje sa vpred pomocou nôh.

Ondatra a človek

Hoci sa zdajú neškodné, pre človeka môžu byť nebezpečné, pretože v prípade ohrozenia útočia a ich zuby dokážu spôsobiť hlboké zranenia. Je známe, že ondatry môžu byť nositeľmi besnoty a väčšina z nich je infikovaná leptospirami (baktéria Leptospira interrogans, ktorá spôsobuje leptospirózu). Ondatry sú často lovené pre svoju kožušinu a na mnohých miestach sú likvidované pre svoju škodlivú činnosť. 

Tieto zvieratá spôsobujú veľké škody tým, že ohrýzajú a poškodzujú hrádze a priehrady, čo znepríjemňuje riadenie vodných tokov, poľnohospodárstvo a reguláciu riek. Okrem toho poškodzujú rybárske siete v rybníkoch. Stalo sa, že ondatra zablúdila do kukuričného pola, kde okusovala kukuričné klasy, steblá a odnášala ich.

Jeho nepriatelia - V Európe ho ohrozuje len niekoľko zvierat, medzi ktoré patrí vydra, rys, líška, lasica a orol.

Výroba z kožušiny

Ondatra je známa svojou kožušinou, ktorá je cenná a často sa využíva v módnom priemysle na výrobu golierov, rukávov a iných odevných doplnkov. Jej kožušina sa stala bežne vyrábaným tovarom, pričom sa ročne spracuje približne 7 miliónov kusov, najmä v Nemecku. Kožušina je jemná, ale jej hlavným problémom je silný pižmový zápach, ktorý ju často robí menej atraktívnou pre niektorých ľudí. Kožušina však aj napriek tomu zostáva cenným produktom a používa sa na rôzne účely, aj keď jej zápach môže byť pre niektorých nepríjemný.