Hmyz
Bystruška južná (lat. Carabus hungaricus) - je druh chrobáka z čeľade bystruškovitých, ktorý sa vyskytuje v stepných oblastiach strednej a juhovýchodnej Európy. Obýva najmä suché stepné a lúčne biotopy. Patrí medzi vzácne a ohrozené druhy. Dorastá do dĺžky približne 15–25 mm. Má predĺžené, sploštené telo s kovovým leskom, ktorý môže byť medený, bronzový, čierny alebo zelenkastý. Má robustné telo a jeho nohy sú dlhé a štíhle, čo jej umožňuje rýchly pohyb. Tento chrobák je aktívny predátor, ktorý sa živí drobným hmyzom, larvami a mäkkýšmi.
Bystruška potočná (lat. Carabus variolosus) - je druh chrobáka z čeľade bystruškovitých, ktorý je viazaný na vlhké prostredie v blízkosti potokov a riečnych brehov. Dorastá do dĺžky približne 22–30 mm. Má robustné telo s tmavým, kovovo lesklým povrchom, ktorý môže mať čierny odtieň. Živí sa larvami hmyzu, slimákmi a inými drobnými bezstavovcami. Obýva predovšetkým vlhké lesy, močiarne oblasti a brehy potokov, kde sa skrýva pod kameňmi a popadaným drevom.
Bystruška Zawadského (lat. Carabus zawadzkii) - je vzácny druh chrobáka z čeľade bystruškovitých, ktorý sa vyskytuje najmä v horských oblastiach strednej Európy. Tento chrobák dorastá do dĺžky približne 20–30 mm. Má robustné telo s charakteristickým kovovým leskom, ktorý sa môže meniť od bronzovej až po zelenkastú farbu. Obýva najmä horské lesy a vlhké lúky, kde sa skrýva pod kameňmi, padnutým drevom alebo v pôdnych štrbinách. Je nočným dravcom, ktorý sa živí larvami hmyzu, slimákmi a inými drobnými bezstavovcami.
--
Ergates (lat. Ergates faber) - je druh veľkého chrobáka z čeľade fuzáčovitých, ktorý sa vyskytuje v lesnatých oblastiach Európy a Ázie. Je jedným z najväčších fuzáčov v Európe a dorastá do dĺžky 25–60 mm. Má pretiahnuté, valcovité telo s tmavohnedým až čiernym sfarbením. Samce majú dlhšie tykadlá, ktoré môžu dosahovať až dvojnásobok dĺžky tela. Larvy fuzáča veľkého sa vyvíjajú v mŕtvom alebo oslabenom dreve ihličnatých stromov. Vývoj lariev trvá niekoľko rokov, pričom dospelé chrobáky sa objavujú v lete. Dospelé jedince sa živia miazgou stromov alebo nektárom. Fuzáč veľký je často zamieňaný s fuzáčom alpským, ale na rozdiel od neho nemá modrasté sfarbenie. Aj keď larvy napádajú drevo, nie sú považované za škodcov, pretože sa vyvíjajú iba v už odumretom dreve.
Fuzáč alpský (lat. Rosalia alpina) - je jeden z najkrajších a najvzácnejších fuzáčov na Slovensku. Patrí do čeľade fuzáčovitých a je chránený v mnohých európskych krajinách. Dospelé jedince dorastajú do veľkosti 15–38 mm. Charakteristické je ich nápadné modrosivé sfarbenie s čiernymi škvrnami a dlhými pásikavými tykadlami, ktoré sú u samcov dlhšie ako telo. Larvy fuzáča alpského sa vyvíjajú v odumretom dreve bukov, kde sa živia rozkladajúcim sa drevom. Vývoj lariev môže trvať až 3–4 roky. Dospelé chrobáky sú aktívne v letných mesiacoch, najmä v júli a auguste. Napriek svojmu exotickému vzhľadu nie je škodcom, larvy sa živia iba odumretým drevom. V prípade ohrozenia dokáže vydávať škrípavé zvuky trením častí tela o seba.
Fuzáč veľký (lat. Cerambyx cerdo) - známy aj ako fuzáč obrovský, je jedným z najväčších chrobákov v Európe. Patrí do čeľade fuzáčovitých. Dospelé jedince dosahujú dĺžku 25–55 mm. Majú pretiahnuté telo čiernej farby s kovovým leskom. Ich najvýraznejším znakom sú extrémne dlhé tykadlá, ktoré môžu byť u samcov až dvojnásobkom dĺžky tela. Larvy sa vyvíjajú podobne, ako u ostatných fuzáčov.
Fuzáč zemolezový (lat. Pseudogaurotina excellens) - známy aj ako fuzáč karpatský, sa vyskytuje najmä v horských oblastiach Karpát. Má čierne telo s jemným kovovým leskom, ako u väčšiny fuzáčov, aj u tohto druhu sú tykadlá výrazne dlhšie, najmä u samcov. Larvy sa vyvíjajú v dreve zemolezov, čo je jedinečná vlastnosť tohto druhu. Dospelé chrobáky sú aktívne najmä v lete, kde sa živia nektárom a peľom kvitnúcich rastlín.
Fuzáč žltočierny (lat. Pachyta lamed) - vyznačuje sa nápadným sfarbením a výskytom v horských oblastiach. Obľubujú horské lesy a okraje lesných ciest s dostatkom odumretého dreva. Tento stredne veľký fuzáč dorastá do dĺžky 12–20 mm. Má výrazné žltočierne sfarbenie, pričom jeho tykadlá sú žlté s čiernymi škvrnami, čo mu poskytuje dobré maskovanie v prirodzenom prostredí. Larvy sa vyvíjajú podobne ako u ostatných fuzáčov.
--
Klinovka hadia (lat. Ophiogomphus cecilia) - je druh vážky, ktorá sa vyskytuje pri čistých, pomaly tečúcich riekach a potokoch. Dĺžka tela dosahuje 50–55 mm, pričom má štíhle zeleno-žlté telo s čiernymi pruhmi. Oči sú žiarivo zelené, čo je typický znak tohto druhu. Zadný koniec tela je klinovito rozšírený. Larvy sa vyvíjajú v piesočnom a štrkovom dne riek, kde sa zahrabávajú a lovia drobnú vodnú korisť. Často lietajú nízko nad vodou alebo oddychujú na vegetácii v blízkosti brehov. Samice kladú vajíčka do vody, kde sa larvy vyvíjajú 3–5 rokov pred premenou na dospelú vážku.
Klinovka žltonohá (lat. Gomphus flavipes) - je druh vážky, ktorá obýva nížinné rieky s piesočnatým dnom. Dĺžka tela dosahuje približne 50 mm. Má čierno-žlté sfarbenie tela s výrazne žltými nohami, podľa ktorých dostala svoje meno. Oči sú zelenkavé a od seba výrazne oddelené, čo je typický znak klinoviek. Larvy sa vyvíjajú v piesočnatom a bahnitom dne riek, kde sa zahrabávajú a lovia drobnú vodnú korisť. Vývoj lariev trvá 2–5 rokov, po ktorých sa premenia na dospelé vážky.
Kobylka sedmohradská (lat. Pholidoptera transsylvanica) - je druh kobylky z čeľade kobylkovité, ktorá je rozšírená v strednej a východnej Európe, najmä v Karpatoch. Dospelé jedince dosahujú dĺžku 30–40 mm, pričom samce sú zvyčajne menšie ako samice. Telo má zeleno-hnedé zafarbenie, ktoré sa dokonale hodí k farbe okolitej vegetácie. Má dlhé, tenké nohy a vyskytuje sa predovšetkým v tráve a na krovinách, kde sa ukrýva pred predátormi. Tento druh kobylky preferuje suché, slnečné miesta, kde sa živí rôznymi rastlinami, najmä trávami a bylinami. Hlavným obdobím aktivity je leto, keď samce vydávajú charakteristické zvuky na prilákanie samíc.
Májka fialová (lat. Meloe violaceus) - je druh veľkého chrobáka z čeľade májkovitých. Tento druh je známy svojim výrazným fialovým až modrofialovým sfarbením a charakteristickým vzhľadom. Dospelé jedince májky fialovej dosahujú veľkosť od 10 do 30 mm. Majú oválne, mierne sploštený telo, ktoré je pokryté jemnými chĺpkami. Nohy sú silné, s dlhšími drápmi, čo im umožňuje pohybovať sa po rastlinách a pôde. Hlava je malá, s výraznými tykadlami, ktoré sú dlhé a citlivé na okolitý svet. Vyskytuje sa prevažne v suchých a teplých oblastiach, často v otvorených lesoch, na lúkach a v suchých trávnatých biotopoch.
--
Modlivka zelená (lat. Mantis religiosa) - je fascinujúci druh hmyzu z čeľade modlivkovité. Tento druh obýva suchšie a teplejšie oblasti, ako sú lúky, okraje lesov, záhrady a polia. Uprednostňuje miesta s vysokými rastlinami, kde sa môže skryť a loviť hmyz. Telo je zelené až hnedé, čo im poskytuje skvelé maskovanie medzi rastlinami. Niekedy môžu mať aj rôzne odtiene podľa prostredia, v ktorom sa nachádzajú. Modlivky sú známe svojim predným párom nôh, ktoré majú upravené na úchop a lov. Tieto nohy sú pokryté ostrými tŕňmi, čo im umožňuje uchopiť korisť s veľkou presnosťou. Modlivky môžu dosiahnuť dĺžku od 6 do 12 cm.
Potápnik široký (lat. Dytiscus latissimus) - je druh vodného chrobáka, ktorý patrí do čeľade potápnikovitých. Tento druh je známy svojimi veľkými rozmermi a vynikajúcimi schopnosťami plávať a potápať sa. Vyskytuje sa v stojatých a pomaly tečúcich vodách, ako sú rybníky, jazera, kanály a mokrade. Dospelí jedinci sa často vyskytujú na povrchu vody, kde sa ponárajú za potravou, a v noci sa potápajú, aby sa skryli pred predátormi. Dospelé jedince dosahujú veľkosť od 25 do 40 mm, čo ich robí jedným z najväčších druhov potápnikov v Európe. Telo je oválne, silne sploštené a pokryté tmavo hnedým až čiernym krytom, ktorý je hladký a lesklý. Majú silné zadné nohy, ktoré sú pokryté chlpkami a slúžia na pohyb pod vodou. Tykadlá sú dlhé a štíhle, čo im pomáha orientovať sa vo vodnom prostredí.
Roháč veľký alebo roháč obyčajný (lat. Lucanus cervus) - je jedným z najväčších a najznámejších chrobákov v Európe, známy svojimi charakteristickými rohovými výbežkami u samcov. Tento druh patrí do čeľade roháčovité. Roháč veľký obýva lesy, parky a staré ovocné sady. Dosahuje dĺžku od 30 do 75 mm, pričom samce sú zvyčajne väčšie ako samice. Telo je tmavo hnedé až čierne a je pokryté jemnými chĺpkami. Samce majú výrazné, veľké rohy, ktoré pripomínajú parohy a sú používané v bojoch medzi samcami o samice. Samice majú kratšie a menej výrazné rohy. Larvy roháča veľkého sú biele a vyzerajú ako zakrivené červy, ktoré sa vyvíjajú v hnilobnej drevine.
Nosorožtek obyčajný (lat. Oryctes nasicornis) - je robustný chrobák z čeľade skarabeusovité, známy svojím charakteristickým rohom na hlave. Patrí medzi najväčšie druhy chrobákov v Európe a vďaka svojmu vzhľadu pripomína miniatúrneho nosorožca. Vyskytuje sa v lesoch, záhradách, parkoch či na piliniskách, kde je dostatok rozkladajúceho sa dreva alebo kompostu. Dorastá do dĺžky 20–40 mm. Telo je mohutné, hnedočervenej až tmavohnedej farby, s lesklým pancierom. Samce majú výrazný dopredu smerujúci roh na hlave, ktorý využívajú pri súbojoch o samice.
--
Pižmovec hnedý (lat. Osmoderma eremita) - je vzácny druh chrobáka z čeľade skarabeusovité. Svoje meno získal vďaka špecifickému pižmovému zápachu, ktorý produkujú dospelé jedince. Vyskytuje sa v starých lesoch, parkoch a alejach s dutinovými stromami, kde larvy prežívajú v rozkladajúcom sa dreve. Má robustné telo tmavohnedej až čiernej farby s kovovým leskom a dorastá do dĺžky 20–40 mm.
Plocháč červený (lat. Cucujus cinnaberinus) - je druh chrobáka z čeľade plocháčovitých, ktorý vyniká nápadným sfarbením a špecifickým spôsobom života v mŕtvom dreve. Obýva listnaté a zmiešané lesy, kde sa zdržuje najmä pod odlupujúcou sa kôrou starých alebo mŕtvych stromov. Dospelé jedince dorastajú do dĺžky 12–15 mm. Telo je sploštené a má jasne červenú farbu, pričom hlava a nohy sú čierne.
Sága stepná (lat. Saga pedo) - je jednou z najväčších kobyliek v Európe a patrí medzi vzácne druhy hmyzu. Tento druh je zvláštny nielen svojou veľkosťou, ale aj tým, že je úplne bezkrídly a rozmnožuje sa partenogeneticky, teda bez oplodnenia samcom. Obýva suché stepné oblasti, lúky a kamenisté svahy. Je dravá, loví menší hmyz, ako sú kobylky či pavúky. Jeho telo je zelené alebo hnedasté, dobre prispôsobené na maskovanie v tráve a krovinách a môže dorastať až do dĺžky 10–12 cm. Má mohutné zadné nohy prispôsobené na lov koristi.
Vážka bieločelá (lat. Leucorrhinia albifrons) - známa aj ako vážka obrovská, je druh vážky. Obýva stojaté alebo pomaly tečúce vody s bohatou vegetáciou, ako sú rašeliniská, jazierka a mokrade. Telo dorastá do dĺžky približne 35–40 mm a rozpätie krídel môže dosiahnuť okolo 60 mm. Telo je tmavé, s červenými alebo oranžovými škvrnami na brušku u samcov. Samice majú skôr žltkasté sfarbenie. Charakteristickým znakom je biele čelo, ktoré ju odlišuje od iných druhov. Larvy žijú vo vode, kde sa živia drobnými vodnými organizmami. Samce sú teritoriálne a často strážia svoju oblasť pri vode, kde čakajú na samice. Vývoj lariev môže trvať niekoľko rokov.
Pavúky
Komôrkár pontický (Atypus muralis) - je teplomilný druh pavúka. Uprednostňuje suché, teplé biotopy, ako sú stepné lúky a piesočnaté svahy. Samce dorastajú do 10–12 mm, samice môžu dosiahnuť až 20 mm. Má tmavohnedé až čierne telo, pričom samce bývajú svetlejšie. Charakteristickým znakom je mohutná hruď a dlhé klepietka, ktoré mu pomáhajú pri love. Patrí medzi pavúky, ktoré si vytvárajú podzemné pavučinové komôrky, z ktorých vyčnieva hodvábna rúrka. Tá slúži ako pasca – keď sa hmyz dotkne pavučiny, pavúk ho bleskovo prebodne a vtiahne do svojej nory. Samce sa po dosiahnutí dospelosti vydávajú hľadať samice, pričom po párení často hynú.
Pavúk vodný (lat. Argyroneta aquatica) - známy aj ako vodnár striebristý, je jediný druh pavúka na svete, ktorý trávi väčšinu života pod vodou a je zaujímavý svojou schopnosťou dýchať pod vodou pomocou vzduchových bublín. Žije v stojatých alebo pomaly tečúcich vodách s bohatou vegetáciou, ako sú rybníky a močiare. Samce dorastajú do 10 mm, samice môžu mať až 15 mm. Telo je tmavohnedé až čierne, no pod vodou vyzerá striebristo vďaka vrstve vzduchu, ktorá ho obaľuje. Má jemné chĺpky na brušku, na ktorých zachytáva vzduch, čím vytvára pod vodou efekt „strieborného“ tela. Pod vodou si stavia zvonovité pavučinové úkryty, do ktorých prenáša vzduch a využíva ich na dýchanie aj lov koristi. Napriek životu vo vode patrí medzi pavúky, ktoré stále dýchajú vzdušný kyslík.
Motýle
Dúhovec podunajský (lat. Apatura metis) - známy aj ako dúhovec balkánsky, je vzácny druh motýľa z čeľade babôčkovité. Vyskytuje sa v nížinných oblastiach pri veľkých riekach, najmä v lužných lesoch a mokradiach. Krídla sú hnedasté s modrastým kovovým leskom, ktorý je viditeľný pod určitým uhlom svetla. Na predných krídlach má charakteristické oranžové a biele škvrny. Rozpätie krídel je 50 – 65 mm. Húsenice sa živia listami vŕb a topoľov a dospelé jedince sajú šťavy z prezretého ovocia, stromovej miazgy a niekedy aj z mršín.
Hnedáčik osikový (lat. Euphydryas maturna) - je vzácny druh motýľa z čeľade babôčkovité, ktorý obýva listnaté lesy strednej a východnej Európy. Vrchná strana krídel je oranžovo-hnedá s tmavou kresbou, zatiaľ čo spodná strana je svetlejšia, s charakteristickými bielymi a oranžovými pásmi. Rozpätie krídel je 40 – 50 mm. Samice kladú vajíčka v skupinách na spodnú stranu listov, húsenice sa neskôr vyvíjajú spoločne v pavučinových hniezdach. Húsenice sa živia predovšetkým listami osiky, jaseňa a niekedy aj brestu. Dospelé jedince sa živia nektárom kvetov.
Jasoň červenooký (lat. Parnassius apollo Linnaeus) - je krásny a vzácny druh denných motýľov z čeľade vidlochvostovité. Patrí medzi najväčšie a najpútavejšie európske motýle, známy svojím charakteristickým vzhľadom a výskytom v horských oblastiach. Na Slovensku sa vyskytuje v oblasti Tatier a Nízkych Tatier, kde sú jeho populácie monitorované a chránené. Obýva horské lúky, skalnaté svahy a alpínske biotopy v nadmorských výškach od 500 do 2500 m. Krídla sú biele s čiernymi škvrnami a výraznými červenými okami na zadných krídlach, ktoré slúžia na odstrašenie predátorov. Rozpätie krídel je 65 – 90 mm. Má jednu generáciu ročne, pričom dospelé jedince lietajú od júna do augusta. Húsenice prezimujú a kuklia sa na jar.
Jasoň chochlačkový (lat. Parnassius mnemosyne) - je vzácny a krásny motýľ z čeľade vidlochvostovité, ktorý je známy svojím elegantným vzhľadom. Obýva horské lúky, skalnaté svahy a oblasti s kvetinovými lúkami, najmä vo vysokohorských oblastiach, kde sa vyskytuje vo výškach od 600 do 2 000 metrov nad morom. Tento motýľ má charakteristický vzhľad s jemnými čiernymi bodkami a bielymi krídlami, ktoré ho robia rozpoznateľným. Rozpätie krídel je 55 – 70 mm.
--
Mlynárik východný (lat. Leptidea morsei) - druh motýľa, ktorý patrí do čeľade bielikovité. Obýva suchšie oblasti s kvetmi, ako sú stepi, okraje lesov a lužné oblasti východnej a juhovýchodnej Európy. Uprednostňuje suchšie, otvorené priestranstvá, ako sú polia alebo lúky, kde rastú jeho hostiteľské rastliny. Krídla sú biele, na predných krídlach sú viditeľné jemné tmavé škvrny a ich zadná časť býva nažltlá. Rozpätie krídel je 30 – 35 mm.
Modráčik bahniskový (lat. Maculinea nausithous) - je druh motýľa z čeľade ohniváčikovité, ktorý sa vyskytuje najmä v Európe a niektorých častiach Ázie. Žije prevažne na suchých lúkach, v trávnatých porastoch a v lesných okrajoch. Krídla majú charakteristické škvrny, ktoré sú u samcov výraznejšie modré a u samíc hnedé. Rozpätie krídel je 25 až 30 mm. Tento druh preferuje oblasti s bohatou kvetinovou vegetáciou, kde sa môže vyvinúť jeho larválny štádium. Larvy sa vyvíjajú v symbióze s mravcami. Po vyliahnutí z vajíčok sa larvy spustia na zem, kde sa dostanú k hniezdam mravcov a infikujú ich. Mravce sa starajú o larvy, kým sa nevyvinú do dospelého motýľa.
Modráčik krvavcový (lat. Maculinea teleius) - je druh motýľa z čeľade ohniváčikovité. Vyskytuje sa na suchých lúkach, v trávnatých porastoch, na okrajoch lesov a na miestach s bohatou kvetinovou vegetáciou. Na spodnej strane krídel majú charakteristické štruktúry, vrátane oranžových bodiek na okrajoch krídel a rozpätie krídel je približne 35 až 40 mm. Samce majú svetlo modré krídla, zatiaľ čo samice sú tmavšie a hnedšie s modro-šedivým nádychom.
Ohniváčik hadovníkový (lat. Lycaena helle) - je druh motýľa z čeľade ohniváčikovité, ktorý sa vyskytuje v strednej a východnej Európe. Tento motýľ je známy svojím jasne červeným zafarbením, ktoré je výrazné na zadných krídlach samičiek. Samci majú svetlo modré krídla s oranžovými škvrnami na okrajoch predných krídel. Rozpätie krídel dosahuje 28–35 mm. Tento druh sa vyskytuje v suchých trávnatých oblastiach, na okrajoch lesov a v pásmach s rôznymi bylinnými rastlinami, kde nájde potrebné hostiteľské rastliny pre svoj vývoj.
--
Pestroň vlkovcový (lat. Zerynthia polyxena) - je nádherný druh motýľa z čeľade vidlochvostovitých. Je známy svojimi výraznými farbami a zaujímavým správaním. Tento druh motýľa sa vyskytuje prevažne v južnej a strednej Európe a preferuje slnečné, suché a kvetnaté lúky, pasienky a okraje lesov. Krídla samca sú prevažne červené s čiernymi škvrnami a bielymi pásikmi. Samičky sú podobne zafarbené, ale ich farby môžu byť trochu menej intenzívne. Na spodnej strane krídel sú svetlé mramorované vzory. Tento motýľ má rozpätie krídel od 40 do 50 mm.
Spriadač čremchový (lat. Pericallia matronula) - je veľký a nápadný druh motýľa z čeľade spriadačovité, ktorý je známy svojimi krásnymi a pestrofarebnými krídlami. Tento druh sa vyskytuje hlavne v Ázii, ale jeho rozsah zasahuje aj do niektorých častí Európy. Vyskytuje sa prevažne v listnatých a zmiešaných lesoch, kde sa živí listami rôznych rastlín. Často ho možno nájsť v oblastiach s hustou vegetáciou, ako sú okraje lesov a parky. Krídla samca majú charakteristickú čiernu farbu s oranžovými alebo červenými vzormi. Samičky sú väčšinou väčšie a majú podobný vzor, ale farby môžu byť menej intenzívne. Rozpätie krídel tohto motýľa sa pohybuje medzi 50 až 60 mm.
Spriadač kostihojový (lat. Euplagia quadripunctaria) - druh motýľa z čeľade spriadačovité, známy svojím kontrastným sfarbením krídel. Vyskytuje sa v Afrike, Európe a Ázii, najmä v teplých listnatých lesoch, v údoliach riek a na lúkach a krovinatých biotopoch. Predné krídla sú čierne s bielymi pruhmi, čím pripomínajú zebru. Zadné krídla sú žiarivo červené alebo oranžové s tmavými škvrnami, čo motýľ využíva ako varovanie pred predátormi. Rozpätie krídel sa pohybuje medzi 45 – 55 mm.
Vretienka neskorá (lat. Zygaena laeta) - druh motýľa z čeľade vretienkovité, známy svojím nápadným sfarbením, ktoré slúži ako varovanie pred predátormi. Tento druh bol pomenovaný v slovenčine až po roku 2000. Uprednostňuje teplé, slnečné biotopy, ako sú stepné lúky, suché pasienky a nížinné oblasti. Jeho krídla sú typicky červené s tmavým okrajom. Rozpätie krídel dosahuje približne 25 – 30 mm.
Žltáčik zanoväťový (lat. Colias myrmidone) - druh motýľa z čeľade mlynárikovité, ktorý je charakteristický svojím žltkastým sfarbením a rýchlym letom. Vyskytuje sa v Európe a Ázii, na otvorených lesostepiach a lúkach s kríkmi. Samce majú výrazne oranžovožlté krídla s čiernym lemovaním, samice sú bledšie, často s jemnými škvrnami. Rozpätie krídel dosahuje približne 45 – 55 mm. Patrí medzi rýchlo lietajúce motýle, čo mu pomáha uniknúť pred predátormi.
