Rak bahenný (lat. Pontastacus leptodactylus) - je druh sladkovodného kôrovca, ktorý patrí medzi raky z čeľade kôrovcov. Tento druh je rozšírený v strednej a východnej Európe, predovšetkým v oblastiach so stojatými a pomaly tečúcimi vodami, ako sú rieky, jazerá, rybníky a močiare. Rak bahenný má dlhé telo s charakteristickými chvostovými a bočnými štítmi, ktoré sú pokryté drobnými šupinami. Dorastajú do dĺžky približne 25 cm a majú výrazné, silné klepetá, ktoré používajú na obranu a lov potravy. Ich farba je zvyčajne hnedá alebo zeleno-hnedá. Je všežravec, ktorý sa živí rôznymi organickými materiálmi, ako sú rastliny, hmyz, drobné živočíchy, a tiež rozkladajúce sa organické látky. Tento rak je obľúbený pre jeho komerčný význam v rybárstve, keďže je považovaný za delikatesu v niektorých regiónoch.
Rak riečny (lat. Astacus astacus) - je druh sladkovodného kôrovca, ktorý je považovaný za pôvodného obyvateľa európskych riek, jazier a rybníkov. Tento druh patrí medzi najväčšie kôrovce v Európe, pričom dosahuje dĺžku až 30 cm a hmotnosť až 2 kg, hoci bežná veľkosť je menšia. Má silné, robustné telo, ktoré je pokryté tvrdým pancierom, a charakteristické veľké klepetá, ktoré používa na obranu a lov potravy. Je všežravec a jeho strava pozostáva z rôznych organických materiálov, ako sú rastliny, malé živočíchy a hmyz. Zaujímavosťou je, že rak riečny bol historicky veľmi rozšírený v Európe, no jeho populácie sa v posledných desaťročiach znížili, a to najmä kvôli inváziám chorôb, ako je rakovina spôsobená hubou Aphanomyces astaci, ktorá postihla aj komerčné chovy rakov.
Štítovec jarný (lat. Lepidurus apus) - je kôrovec, ktorý dorastá do veľkosti 30–45 mm a je známy svojím charakteristickým štítovitým telom, ktoré má v zadnej časti výrez. Tento druh sa vyskytuje v Európe, Ázii, Severnej Amerike a v Austrálii. Svojím vzhľadom pripomína dávno vyhynuté trilobity a je považovaný za žijúcu fosíliu. Tento druh je spojený s vodnými plochami, ako sú zaplavené lúky a tŕne, kde sa vyskytuje od marca do mája. V čase teplôt nad 15°C zvyčajne hynie. Rozmnožuje sa pomocou vajíčok, ktoré sú schopné prežiť suché obdobia niekoľko rokov. V období rastu sa z týchto vajíčok vyliahnu malé larvy, ktoré rýchlo rastú. Tento druh sa živí organickými zvyškami, no môže loviť aj drobné živočíchy. Jeho biotopom sú prevažne veľké rieky a nížinné oblasti.
--
Žiabronôžka arktická (lat. Branchinecta paludosa) - známa aj ako žiabronôžka severská, je druh sladkovodného kôrovca. Tento druh je charakteristický svojimi veľkými a nápadnými žiabrami, ktoré sú umiestnené na nohách. Vyskytuje sa najmä v studených oblastiach, ako sú tundrové a severské oblasti Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Sú známe tým, že žijú v dočasných vodných nádržiach, ako sú kaluže, ktoré sa objavujú počas jarných a letných mesiacov, a po vyschnutí týchto nádrží zanikajú. Ich vývoj je veľmi rýchly. Od vajíčka po dospelého jedinca prechádzajú len niekoľkými týždňami, čo im umožňuje rýchlo sa prispôsobiť krátkym obdobiam, keď sú dostupné vodné plochy.
Žiabronôžka slovenská (lat. Chirocephalus slovacicus) - je vzácny druh žiabronôžky, ktorý je endemický pre Slovensko, čo znamená, že sa vyskytuje iba v určitých lokalitách na Slovensku. Tento kôrovec sa vyskytuje prevažne v dočasných vodných nádržiach, ako sú kaluže a bahnisté jazierka, ktoré sa vytvárajú počas jarných dažďov. Tento malý kôrovec, sa vyznačuje dlhými nohami so žiabrami, ktoré používa na dýchanie. Je veľmi prispôsobivý a dokáže prežiť aj v podmienkach, kde iné druhy kôrovcov nevydržia. Živí sa drobnými organickými časticami.
Lastúrniky
Lastúrniky
Korýtko riečne (lat. Unio crassus) - je druh sladkovodnej mušle, ktorá sa vyskytuje najmä v riekach a potokoch s čistou vodou. Je to veľká sladkovodná lastúrniková mušľa, ktorá patrí medzi ohrozené druhy v Európe. Má robustnú, oválnu lastúru, ktorá je väčšinou tmavohnedá až čierna, s niekoľkými tmavšími pruhmi. Dospieva do veľkosti približne 10–12 cm, avšak niektoré exempláre môžu byť aj väčšie. Na povrchu lastúry sa často nachádzajú rôzne ryhy a zárezy. Je charakteristické tým, že má pomalý rast a dlhú životnosť, ktorá môže presiahnuť 20 rokov. Žije v riečnych a potokových biotopoch, prevažne v miestach s miernym prúdom a čistou vodou.
--
Mäkkýše
Fagotka škvrnitá (lat. Esperiana esperi alebo Fagotia esperi) - je druh sladkovodného slimáka, ktorý sa vyskytuje v európskych vodách, kde obýva čisté rieky, potoky a jazera s piesočnatým alebo štrkovitým dnom. Je to stredne veľký vodný slimák, ktorý dosahuje veľkosť okolo 2 až 3 cm. Má charakteristickú, špirálovito stočenú lastúru, ktorá je hnedá až tmavohnedá s tmavšími škvrnami na povrchu. Jej telo je mäkké, vláčne a priesvitné, často s jemným modrastým nádychom. Živí sa rastlinnými zvyškami, riasami a inými organickými látkami, ktoré sa nachádzajú na dne jazier alebo riek.
Kotúľka štíhla (lat. Anisus vorticulus) - je druh drobného sladkovodného slimáka, ktorý patrí do čeľade kotúľkovité. Tento druh je známy svojou charakteristickou kužeľovitou lastúrou, ktorá sa točí do špirály. Má malú, špirálovito stočenú lastúru, ktorá dosahuje veľkosť približne 2 až 3 cm. Jej lastúra je hnedá až šedá a môže mať svetlé pruhy, ktoré sú typické pre tento druh. Telo slimáka je mäkké, a na rozdiel od niektorých iných druhov, kotúľka štíhla má tendenciu pohybovať sa veľmi pomaly. Tento slimák obýva čisté vody riek, potokov a jazier, kde sa zdržuje hlavne v plytkých častiach vodných plôch s rastlinstvom. Je bylinožravá, živí sa najmä vodnými rastlinami a organickými zvyškami na dne vodných tokov. Vďaka svojmu malému vzrastu a pomalému pohybu je veľmi nenápadná a často býva prehliadaná.
